Kirlianová fotografia

Je to veľmi zaujímavý pekný experiment s korónovým výbojom alebo inak, „sršaním elektriny“ okolo vodivého predmetu, živého alebo neživého opradený množstvom príbehov a ezoteriky.

Článok bol upravený: 24.4.2022

      Kirlianová fotografia je ďalší z vysokonapäťových experimentov s ktorým sa dá krásne vyhrať. Nielen so samotným experimentom a jeho pozorovaním, ale aj s fotografovaním. Ide o korónový výboj tzv. laicky povedané „sršanie elektriny“ okolo vodivého predmetu a jeho fotografovanie či len pozorovanie. Najprv niečo z histórie a potom k samotnej realizácií.


História

      Kirlianová fotografia je zbierka fotografických techník používaných na zachytenie fenoménu elektrických korónových výbojov. Je pomenovaný po Semyonovi Kirlianovi. Kirlian celým menom Semyon Davidovich Kirlian sa narodil v roku 1898 v Jekaterinodare (teraz Krasnodar) v Ruskej ríši v arménskej rodine. Zomrel vo veku 80 rokov v roku 1978. Mal raný záujem a nadanie pre prácu s elektrinou. Tesne pred ruskou revolúciou v roku 1917 sa Kirlian zúčastnil konferencie vo svojom rodnom meste, na ktorej mal Nikola Tesla rozhovory a demonštrácie. Tesla bol jedným z Kirlianových predchodcov v oblasti fotografovania korónovým výbojom (údajne už v roku 1891).

      V roku 1939 Kirlian získal povesť najlepšieho miestneho zdroja na opravu elektrických zariadení a bol pravidelne vyzývaný, aby opravoval prístroje vedcov v laboratóriách v tejto oblasti. V tom istom roku sa náhodou stal svedkom demonštrácie vysokofrekvenčného d'Arsonvalu elektroliečebného prístroja. Všimol si, že medzi elektródami prístroja a kožou pacienta je malý záblesk svetla (korónový výboj) a bol zvedavý, či sa mu to podarí odfotografovať. Kirlian nebol prvou osobou, ktorá bola svedkom tohto javu, aj keď sa zdá, že nutkanie fotografovať a skúmať to bolo u neho originálne. Za cenu vážneho elektrického popálenia bol schopný urobiť nezvyčajnú a pozoruhodnú fotografiu korónového výboja okolo vlastnej ruky.

      Počas nasledujúcich desiatich rokov on a jeho manželka vyvinuli a zdokonalili prístroj pre to, čo dnes nazývame Kirlianová fotografia. Používali vysokofrekvenčný oscilátor a VN generátor, ktorý pracoval pri 75 až 200 kHz.

      Postupne aktivita Kirlianovcov začala priťahovať pozornosť profesionálnych vedcov. Kirlian vyslovil kontroverzné tvrdenia, že obraz, ktorý študoval, by sa dal porovnať s ľudskou aurou. Kirlian veril, že obrázky vytvorené Kirlianovou fotografiou môžu zobrazovať energetické pole alebo auru o ktorej si niektorí myslia, že obklopuje živé veci. Kirlian a jeho manželka boli presvedčení, že ich obrázky ukazujú životnú silu alebo energetické pole, ktoré odráža fyzické a emocionálne stavy ich živých subjektov. Mysleli si, že tieto obrázky možno použiť na diagnostiku chorôb. V roku 1961 publikovali svoj prvý článok na túto tému v časopise Russian Journal of Scientific and Applied Photography.

      A tu sa zrodil začiatok dnešných ezoterických kravín tzv. ezokravín. Kým v minulosti za studenej vojny sa robili celkom bežne a aj seriózne rôzne výskumy v podobnom duchu energií, aury, energetické polia, parapsychologický výskum atď... síce sa na nič magické neprišlo a nedokázalo, no do dnes to stále pretrváva v ezoterike s tvrdeniami rôznych totálnych hovadín. Nie je to nič iné, ako len obyčajný odfotografovaný koronový výboj okolo vodivého predmetu. Pri organickom tkanive, či už človek alebo rastliny, ide o množstvo vody vyskytujúce sa v tkanive, vodivosť atď. Nič špeciálne, nič ezoterické, nič magické... rôzne farby korónového výboja na fotkách dole z wiki sú spôsobené iba starým farebným fotofilmom, nič ezoterické, nič duchovné, nič magické.. žiadne aury !

Viac podrobnejších informácií hlavne z histórie v zdrojoch tu:
https://en.wikipedia.org/wiki/Semyon_Kirlian
https://en.wikipedia.org/wiki/Kirlian_photography
https://en.wikipedia.org/wiki/Jacques-Arsène_d'Arsonval


Realizácia experimentu

      Zrealizovanie experimentu Kirlianovej fotografie je úplne jednoduché, horšie to bude už iba s fotografovaním. Stačí takmer akýkoľvek zdroj vysokofrekvenčného (VF) vysokého napätia (VN) okolo 10-20kV s frekvenciou 15-30kHz (klasický VN zdroj so starým transformátorom z TV s AC výstupom). Pre rozmerovo väčšie predmety a väčšie plochy celkom logicky je potrebný aj väčší výkon VN zdroja. Ďalej bude potrebná plastová alebo sklenená nádoba a nasýtený roztok vody a soli (neskôr sa mi sóda bikarbóna ukázala, ako lepšie riešenie). Plastovú nádobu pri výkonnejšom VN zdroji fakt neodporúčam, nechcete mať rozliatu vodu po stole v ktorej je VN. Soľ alebo sódu bikarbóna sypeme do teplej vody, kým sa neprestane rozpúšťať, vznikne nám vysoko vodivý nasýtený roztok. Voda je jedna elektróda a nejaký vodivý predmet pod nádobou je druhá elektróda. VN výstup VN zdroja pripájame pre bezpečnosť na vodivý predmet pod nádobou a voda sa spojí so studeným koncom VN zdroja, ktorý sa zemní na kolík PE.

      Medzi elektródami voda a predmet je izolant (plast/sklo). Vzniká kondenzátor cez ktorý tečie kapacitný prúd z VF VN zdroja. Čím je dotyková plocha vodivého predmetu s izolantom väčšia, tým väčší kapacitný prúd bude pretekať a tým výkonnejší VN zdroj bude potrebný, alebo naopak, so slabým VN zdrojom bude slabý a menší korónový výboj okolo predmetu. Prúd sa rozdelí na plochu. Tým, že sme použili priehľadnú vodu a priehľadný izolant, vidíme zhora skrz náš „kondenzátor“ až na spodnú elektródu, daný vodivý predmet. Z malého vodivého predmetu, z jeho nerovností, hrán a neúplných dotykových plôch s izolantom bude vznikať VF VN korónový výboj plaziaci sa po izolante na krajoch alebo v medzierke medzi predmetom a izolantom, ktorý uvidíme zhora skrz.

      Počas experimentu vzniká značné množstvo ozónu. Takýto typ korónového výboja po izolante je priam ideálny na produkciu ozónu, takže je nutné dostatočné vetranie miestnosti. Zároveň je ideálne experimenty robiť v noci za úplnej tmy, kedy sa výsledný efekt znásobuje, hlavne ak sa oči prispôsobia tme. Potom vidieť rozoznať aj slabú korónu.

      Rovnako ak ostanú nečistoty na izolante, stopy po vode, potu z prstov rúk, špina atď. v blízkosti predmetu, korónový výboj sa bude tiež plaziť po týchto špinavých cestičkách po izolante a bude tam svetielkovať od vysokého napätia. Tu je spojitosť s experimentom z minulosti s roztrhanými listami, kedy bolo pozorovať aj druhú neexistujúcu polku po pretrhnutí listu a neočistení skla (popis v zdrojových odkazoch na wiki).

Prvé pokusy:

      Pri mojich prvých experimentoch som použil slabý jednoduchý flyback budič s dvoma VN transformátormi zo starých farebných televízorov určených pre VN kaskády. Z dvoch rovnakých transformátorov som vybral sekundárne cievky a obe dal na jedno feritové jadro (napätie jedného transformátora resp. cievky je asi 7-8kV), tým som získal napätie medzi sekundármi asi 16kV (dole na fotke) a voči zemi z každej sekundárnej cievky po 8 a 8kV. Spojené sú studenými koncami a tie sú uzemnene na kolík PE v zásuvke. Jeden VN výstup z jedného sekundára ide do vody druhý na predmet.

      No a tu je práve porušené hneď jedno pravidlo uzemnenia vody, kde sú obe konce živé. Hold, bola to improvizácia z toho, čo som mal a aj na fotkách koróny a fotke výboja je vidieť, že VN zdroj je fakt slabý, ledva stačí na pekné fotky predmetov. Voda v plastovej nádobe zároveň stačí ochladzovať plast, aby sa nepretavil. Ukážka toho, ako sa to dá aj úplne rýchlo a jednoducho zrealizovať.



Výber fotiek:



      A nakoniec dôvod, prečo to nepreháňať s výkonom zdroja a dať si pozor na čas, ohrev izolantu a aký typ nádoby sa použije pre Kirlianovú fotografiu. VN zdroj bol asi do 20kV v polomoste na sieť 230V, nechal som to pridlho zapnuté a už sa prepálili cestičky po skle. Ani to sklo nebolo vôbec vhodné.


Ďalšie pokračovanie experimentovania a nová sklenená vanička

23.7.2010
      Ako izolant som použil 4mm hrubé sklo upevnené v drevenej konštrukcii. Medzi sklom a drevom plus po dreve je natiahnutý silikón. Pre hrúbku skla už bol predošlý flyback VN zdroj nepoužiteľný. Začal som používať ZVS Driver a zvláštny „IHVT/DST“ VN transformátor na asi 10kV so striedaným výstupom bez inertnej VN diódy určeného pre napájanie VN násobiča. Výkonovo som už bol o par stovák VA vyššie. Výstup VN zdroja šiel na kovový predmet a voda na studený koniec VN zdroja a PE kolík zeme. Skúšal som spraviť aj Kirlianovú fotografiu svojej ruky, ale neúspešne. S týmto VN zdrojom to nepôjde nejako rozumne. Taktiež som pokusne skúsil nejaké tie listy z rastlín, ale tiež neúspešne, zhoreli mi :].

      Ďalej bolo nutné vymyslieť, ako budem fotiť. Pretože držať fotoaparát pevne v ruke, aby neboli rozmazané fotky s dlhšou expozíciou za tmy je nereálne. Pre tento účel som spravil narýchlo a dosť improvizovane z dreva konštrukciu „statív“ na ktorú položím fotoaparát a môžem bez problémov fotiť fotky krásne kolmo nadol. Pre istotu som vrch konštrukcie, kde dávam fotoaparát obalil alobalom a ten uzemnil, ako je vidieť na fotkách. Pre náhodne ovplyvňovanie elektroniky fotoaparátu od vysokého napätia počas toho, ako budem držať spúšť.


Kirlianová fotografia mojej ruky !

19.9.2012
      Alebo skôr len mojich prstov na ruke. VN zdroj resp. budič ostal stále rovnaký ZVS Driver, no použil som druhý VN transformátor, môj veľký navinutý až do 25kVpk. Výstupné napätie VN zdroja regulujem autotransformátorom. Napätie VN zdroja už je dostatočne vysoké pre realizáciu Kirlianovej fotografie ruky. Na kompaktnom fotoaparáte som nastavil časovač na 10 sekúnd pre spúšť a položil ho znova na môj improvizovaný drevený „statív“. Tak som dal ruku zospodu na sklo a vo vhodnej chvíli som zvýšil napätie na určitú hodnotu, kedy som tam ešte udržal ruku, spúšť fotoaparátu na časovači cvakla a hneď som znížil napätie. Postupne si prsty nato začali „zvykať“, ale aj tak to dosť po chvíli páli kožu. Na poslednej tretej fotke už vidieť, že mam vyššie napätie, ako na prvých dvoch. Akurát som mal problém so zaostrovaním, tak som nemohol fotiť v úplnej tme, ako predchádzajúce fotky. No a tu je výsledok...

      V tomto prípade je voda živá, teda vo vode je výstup z VN zdroja. Podľa toho treba k tomu aj pristupovať, ak sa dáva ruka zdola na sklo. Nechcete si natiahnuť oblúk z kraja vaničky priamo z vody do ruky. Je to síce VF VN, ale už značný výkon a spôsobí to popáleniny a môže to prepáliť aj dieru cez kožu do svalstva.


Znova Kirlianová fotografia, ešte väčší výkon

10.10.2018
      Skúšal som znova Kirlianovú fotografiu, keďže už mám dostatočne výkonný VN zdroj s IGBT v polomoste, tak som si chcel vyskúšať, ako bude vyzerať Kirlian s veľa valcovými ložiskami do kvetu s veľkou plochou. Čo so slabým VN zdrojom už proste nie je možné uskutočniť. Teda aspoň nie o takejto koróne v takomto rozsahu, ako som chcel ja dosiahnuť. Fotiek pridávam len zopár, no hlavne podarilo sa mi natočiť skvelé video, a áno aj voľným okom vidieť takto silno korónový výboj na skle. Pri fotení nie sú nutné žiadne dlhé expozície ani nič špeciálne, takáto silná koróna tam vzniká. Najlepšie to povie a ukáže video. Použitý VN zdroj je do 22,5kVpk avšak pre tento experiment som to nemal vytočené na plné napätie a výkon.

      Pár ľudí sa ma pýtalo na tie čierne plochy ložísk, prečo sú tmavé. Je to preto, že výška ložísk je rôzna, sú to drobné rozdiely, no dostatočné nato, aby na niektorých plochách dosadlo sklo celou plochou úplne a plochy, kde je nepatrná medzera. Práve v týchto nepatrných medzerách je možný vznik koróny vo vzduchovej medzere, kým pri priamom kontakte celou plochou skla, koróna nemá kde vzniknúť. Len po okraji materiálu. Podľa farby a intenzity koróny je vidieť veľkosti medzier od skla.

Novinky na webe

Populárne články